Staviteľstvo vo forme, v akej je dnes realizované hlavným prúdom, má v značnej miere negatívny vplyv na životné prostredie a v neposlednom rade aj na zdravie ľudí. Spojením autentických prírodných surovín: Konope, vápna, minerálov a vody, vzniká konopný betón - materiál, so zápornou uhlíkovou stopou a pozitívnym vplyvom na ľudské zdravie. Využívanie prírodných, ľahko obnoviteľných surovinových zdrojov je jedným zo znakov vyspelej spoločnosti. Nejde len o to, že sa v nich žije zdravo, ale tiež o to, že nie sú záťažou pre životné prostredie. Myšlienka moderného materiálu na báze konope sa zrodila v polovici 80. rokov vo Francúzsku, no konopné domy sa stávajú čoraz populárnejšie vďaka svojim udržateľným a ekologickým vlastnostiam aj na Slovensku.
HLC (konopný betón) - Na betón zabudnite! Jeho zaužívané pomenovanie vychádza z prekladu anglického slova conCrete/hempCrete (concrete znamená betón). V skutočnosti však ide o konopno-vápenný kompozit (HLC) a nenájdete v ňom ani zrnko piesku, či cementu! Na štandardné postupy ako pri betónovaní úplne zabudnite. Neleje sa, ale sype sa. Zámerom pri zhutňovaní je vytvorenie optimálnej štruktúry a nie zbiť materiál na kameň, ani vytlačiť z neho všetok vzduch. Štandardné vibračné zariadenia pre jeho konzistenciu a štruktúru nefungujú, a aj keby fungovali, nie sú vyhovujúce pre náš zámer. Účel využitia je úplne odlišný od klasického betónu, takže ich vlastnosti nemožno porovnávať. Neslúži na vyhotovenie nosných prvkov, základovej platne, ani oporných múrov. Slúži ako výplňový materiál najčastejšie drevených, alebo iných nosných konštrukcií za účelom tepelnej izolácie a vytvorenia zdravého prostredia vo vnútri stavby, pri čom dopad konopného betónu na životné prostredie je minimálny.
Rozhovor s Dr. Mikeom Lawrencom (University of Bath vo Veľkej Británii, 2011): Prvou výhodou je, že ukladá CO2 vo svojich štruktúrach, zatiaľ čo keď staviate z betónu, alebo tehál, musíte spotrebovať energiu, čo vyprodukuje množstvo CO2. Pri konopnom dome síce je energia, ktorú pri výstavbe spotrebujete, ale množstvá uhlíka, ktoré pri stavebnej aktivite vypustíte do ovzdušia sú menšie, ako množstvá uhlíka, ktorý bol absorbovaný konopou cez fotosyntézu. Takže výsledkom sú stavby s nízkou uhlíkovou stopou a emisiou CO2 výrazne nižšou než štandardný dom. A teoreticky, táto stopa by mala byť negatívna, takže ak spočítame vstrebaný uhlík a uvoľnený uhlík, balanc je pod nulou, takže CO2 zostane uložené v stavbe. Domy z konopného betónu majú celkom dobrý teplotný odpor. Je oveľa lepší ako majú tehly, či tvárnice. Možno nie lepší, ako niektoré umelé materiály, ale na druhej strane nemá nevýhody niektorých umelých materiálov, napríklad že musíte vynaložiť veľa energie na ich výrobu, takže na danú hrúbku, povedzme 300 mm v hrúbke dostanete teplotný odpor, ktorý budove umožňuje správať sa veľmi dobre, čo sa týka držania tepla dnu alebo vonku, záleží či je leto alebo zima. Takže to je jedna stránka, ktorá znižuje náklady na energie kúrenia a chladenia.
Jedna veľmi zaujímavá vec na konopnom betóne je, že absorbuje a desorbuje vlhkosť. V konopnom dome zistíte, že udržiava relatívne stálu vlhkosť vzduchu, asi 60%, aj napriek tomu, že vonku by sa vlhkosť mohla hýbať od 40% do 98%. Čiže vonku sa pohybuje hore a dolu podľa denného cyklu, ale vnútri ostane celkom stála. To znamená, že nemusíte minúť toľko energie na klimatizáciu, pretože máte stále a veľmi dobré hodnoty vlhkosti. Taktiež nemusíte míňať toľko energie na ventiláciu, pretože ak príde udalosť, ktorá v dome zásadne zvýši vlhkosť, ako napríklad sprcha, či varná kanvica, vlhkosť je absorbovaná v štruktúre steny a prechádza ňou von. A vy si udržiavate túto skvelú úroveň vlhkosti, ktorá je veľmi pohodlná pre obyvateľov domu.
Jedna zo zaujímavých vecí je, že ľudia, ktorí žijú v konopných domoch hlásia, že spotrebujú menej energie, ako by ste čakali od stavby s danými parametrami. Takže ak máte 2 domy vedľa seba a jeden je z "blocks & bricks" s U hodnotou 0,3 a druhý je z konopného betónu s takou istou U hodnotou, zistíte, že ten z konopne míňa menej peňazí ročne na energie, kúrenie, chladenie a ventiláciu, ako ten tehlový dom. Otázka je: prečo?
Toto by mohlo byť sčasti spôsobené tým, že samotné steny sú aktívne, teda absorbujú a desorbujú vlhkosť. A vieme, že vlhkosť sa hýbe cez konopný betón kondenzáciou a vyparovaním. Toto tvorí latentné teplotné efekty. A ja som bol schopný dokázať, že je možné dostať zmenu teploty konopného betónu až do 8 stupňov len pomocou zmeny vlhkosti v konkrétnom množstve materiálu. Takže to sú veľmi značné efekty fázového posunu tekutiny a pary vo vnútri konopného betónu.
Sčasti by to teda mohlo byť spôsobené týmto efektom latentného tepla, ale tiež by to mohlo byť spôsobené tým - a ja tvorím štúdiu, ktorá sa tomu venuje - že namiesto nastavenia termostatu na 22°C, si v konopnom dome pre pocit komfortu nastavíte termostat len na 18°C. A cítite sa presne rovnako pohodlne, aj kvôli týmto zmenám vlhkosti. A koniec koncov, ľudia nastavujú termostat, aby sa cítili príjemne, a nie aby mali v dome určité množstvo stupňov. Povedia, že sa chcú cítiť pohodlne... Je to o tomto. Takže ak toto je naozaj ten efekt, potom to je tiež veľmi zaujímavé, pretože spotrebujete menej energie, ale cítite sa rovnako pohodlne. Takže to funguje. V budove využívate menej energie. To je veľmi zaujímavá vec, na ktorej práve pracujem.
Zdroj (preklad): https://youtu.be/mDNIstxxaAs
Rok 2019: Ak chcel na Slovensku človek realizovať stavbu z konopného betónu, mohol použiť materiály zahraničných výrobcov určené priamo na výrobu konopného betónu, alebo špekulovať s vlastnou zmesou svojpomocne vyrobenou z rôznych dostupných surovín. Materiál zo zahraničia pochádza z veľkej diaľky, stovky, niekedy až tisíce kilometrov a to negatívne ovplyvňuje výslednú cenu a samozrejme aj životné prostredie, čo nie je úplne v súlade s našou filozofiou. Na druhej strane experimenty bez dostačujúcich skúseností a vedomostí nemusia dopadnúť vždy úspechom, alebo vedú k značne zníženej kvalite výsledného produktu a jeho vlastností.
Dostupnosť pazderia z lokálnych zdrojov bola v tej dobe na Slovensku tiež veľmi nízka, vlastne nulová. Konope sa u nás pestuje a spracováva vo výrazne menších množstvách ako v minulosti. V roku 2019 na našom území nebol žiadny stroj, ktorý by vedel spracovať konope dostatočne efektívne, kvalitne a v potrebnom objeme na to, aby bolo pazderie použiteľné pre stavebný účel. Aj keď sa hovorilo o zariadeniach, ktoré mali byť údajne funkčné, dali by sa prirovnať k mýtickým jednorožcom - všetci o nich hovoria, ale nikto ich nikdy nevidel. Rovnako materiál z ich produkcie. Väčšinou bolo možné kúpiť nespracovanú konopnú slamu, ale konopné pazderie vôbec.
Preto sme investovali čas a energiu do vývoja vlastnej zmesi konopného betónu z lokálnych surovín. Úspešne sme dokončili vývoj vlastného produktu, minerálnych prísad pre konopný betón, ktoré pre nás vyrába náš partner vo fabrike na výrobu stavebných zmesí ( minerálne prísady MC1® pre konopný betón HLC® ). V roku 2024 sa nám tiež podarilo zrealizovať významné kroky vpred aj v oblasti spracovania konopnej stonky. V spolupráci s SKD sme zabezpečili kompletné, funkčné zariadenie na spracovanie konopnej stonky, "dekortikačnú linku" a uzavreli sme tak kompletný, lokálny ekosystém z poľa až po samotnú výstavbu.
" Použitím lokálnych surovín dokážeme znížiť cenu konopného betónu takmer o polovicu v porovnaní so zahraničným materiálom "
Obsahuje cement a popolčeky? Cement, popolčeky a iný priemyselný odpad sa bežne likviduje jeho využitím vo výrobe stavebných materiálov ako napríklad pórobetón, či sadrokartón. Elektrárenské popolčeky a cement môžu reagovať s vápnom, zvyšovať pevnosť a rýchlosť tuhnutia zmesi, avšak môžu negatívne ovplyvniť iné vlastnosti zmesi, ako napríklad zachovanie difúznej otvorenosti, negatívne vplývať na zdravie človeka, či prírody. Pri zahraničných, alebo iných výrobcoch konopného betónu nemôžeme úplne vylúčiť využitie a obsah týchto kontroverzných látok. Výhodou používania našej vlastnej zmesi je tiež to, že máme pod kontrolou jej presné zloženie a môžeme eliminovať kontroverzné zložky. Pri výrobe nášho materiálu používame výlučne autentické prírodné suroviny.